18. Február 2OO7

Veľkí chlapci predsa neplačú
Myslia si všetci
No tie zvláštne kvapky vody
sa aj tak raz dovlečú

Nikdy viac do tej istej rieky nevstúpiš
Myslia si všetci
No zase prejde istý čas
a znova tam opäť byť musíš

Klin sa klinom vybíja
Vravia mi všetci
No tentoraz sa voľky-nevoľky
dosť hlboko upína

Radšej milovať a stratiť, ako nemilovať vôbec
Vravia mi všetci
Áno áno máte pravdu
Len keby nebol stále ten istý trpký koniec

Ja vôbec nie som taká, ako si myslíš
Vravia mi všetky
No ja mám srdce svoje
A cítim asi viac ako ty ku mne cítiš

Veď veľkí chlapci predsa neplačú
Myslia si všetci
Zatvoria oči, sklopia jej fotku
Vidia jej úsmev a predsa raz začnú