Feruár 2OO5

Tak. Vianoce sú už za nami - už si pomaly ani nepamätám, že aj nejaké boli - a nový rok je v plnom prúde. Preto sa k týmto dňom už nebudem vyjadrovať. Musím len poznamenať, že prešli relatívne v pokoji, bez ujmy na zdraví spôsobenou rybacími kostičkami alebo rôznou zábavnou čínskou pyrotechnikou. V tomto smere to bolo v pohode. Novoročné predsavzatia som si dal, ale veď to aj sami poznáte. O rok si ich dám opäť. Do Silvestra sme mohli mať pocit, že Perinbaba hybernuje, hoci v kuloároch sa povrávalo, že treba rátať aj s tým najhorším. Dokonca som niekde na nete čítal, že teraz, po vstupe do EÚ už ani ten sneh nebudeme mať J Ale o pár dní sa ukázalo, že to boli iba falošné správy ruskej kontrarozviedky. Dnes (3/02/05 pozn. aut.), keď píšem tento článok, je vonku taká snehová metelica, že ma až pot oblieva, keď si predstavím, že to všetko mám odmetať, ak sa chcem dostať z domu. Môjmu kocúrovi domácemu, vlastným menom Friedrich, som musel namontovať na labky snehové chodule, aby sa mohol bezproblémovo pohybovať za svojimi ostatnými "povinnosťami"... Celý polrok som sa tešil, že všetky vírusy, chrípky, angíny a kadejaká iná háveď ma obchádzajú. Ako sa hovorí, prišiel na psa mráz, a z ničoho nič to prišlo aj na mňa. Ako som si v sobotu urobil z perín "brloh", tak som ho ustlal až v pondelok ráno na druhý týždeň, keď som už odchádzal zdravý do školy. Za ten týždeň, čo som strávil v teple domova som vyfúkal toľko vreckoviek, z ktorých keby sa dala celulóza dohromady, vznikol by taký menší les. Frňák som mal červený skoro ako náš sused. Ale jemu to spôsobili iné látky ... Na začiatku mojej maródky som si myslel, že cez tento týždeň si fajne oddýchnem, zrelaxujem, načerpám nové sily do druhého polroku a tak. Ale ako mi vyskočili horúčky, moja idylická predstava sa pominula. Nie a nie to prestať. Chodil som ako nejaké výhrevné teleso. Normálne stačilo vypnúť kúrenie, a tam, kde som sa nachádzal som mohol nahradzovať radiátor. Potom som sa zahral na šamana, a skombinoval som toľko bylinných čajíkov, že ešte aj dnes pochybujem, či to na mne nezanechalo nejaké vedľajšie nežiadúce účinky J No jednoducho, čaju som vypil na hektolitre. Veď ste si nevšimli ten pokles hladiny vody na Staryne? Za všetkým stojím ja.

Nemôžem ďalej nespomenúť medzník v našom školskom živote, a to polročné vysvedčko. Žiaľ, ja som sa nezúčastnil tohto slávnostného aktu kvôli mojej už spomínanej zdravotnej indisponovanosti. Nemohol som sa ani spojiť cez satelit telemostom a ani iným audiovizuálnym prenosom signálu, a tak som prepásol moje posledné polročné odovzdávanie lajstra. Aká škoda. Ale nejak to už prežijem. K mojim výsledkom poviem len jednu vetu. Ako povedala jedna kolegynka, bolo už aj lepšie, ale vždy s úsmevom na tvári... Ostatné informácie poskytuje môj tlačový hovorca pre verejnosť.

Keď som konečne prišiel do školy, čakalo ma pár noviniek. Presťahovali nás. Musel som sa rozlúčiť so starou triedou, so starou každodennou rannou chodbou, ktorá mi taaák prirástla k srdcu... Naša nová trieda sa teraz nachádza až na úplnom konci sveta, v mieste zlomu nášho gymka a Prešovskej univerzity. V týchto končinách sa už "muchy obracajú". Kým sa k nám dostanete, prejdete niekoľko časových pásem, a tak si u nás musíte prenastaviť hodinky na nový miestny čas. Pretože túto informáciu nevie ešte veľa ľudí, sme často okrikovaní, že sa nachádzame na chodbe aj po zvonení. Takže tu je vysvetlenie. Ovšem, ak vám v tom "mraziacom boxe" nezamrznú hodinky. Hotové kosovo. Vedecké výskumy dokázali, že človek má väčšiu schopnosť zapamätávať si nové poznatky pri studenom alebo čerstvo vyvetranom vzduchu. Kvôli tomu sme si na druhý deň doniesli francúzske kľúče a hasáky a uzatvorili sme pár radiátorov, aby nám ten antarktický vzduch len tak mimovoľne neunikal a nedajbože sa neohrial. No hneď na ďalšej hodine som sa zahrial pri teste z bioly...

Matury sa blížia neuveriteľnou rýchlosťou a začínam mať ten pocit, že nič nestíham. A to je koniec februára. Som zvedavý, čo bude cez akademický týždeň J Najlepšie by bola nejaká chata na vyvetranie si hlavy a potom dobre naladený, plný nových síl prísť na ústne skúšky, nie? Ne ne, robím si srandy. Všetko by bolo v pohode, len keby tej matiky nebolo. Dúfam, že sa cez to nejako prederiem a dostanem sa na ten druhý, vysnívaný breh rieky, kde sa školskému roku hovorí semester.

Čakajú nás posledné a najťažšie mesiace na tejto škole, ktorú tu už okupujeme od nepamäti. Dúfam, že všetci dobre zmaturujeme a dostaneme sa ďalej. Ale čert nikdy nespí, a keby aj niečo nevyšlo, tak si treba povedať moje staré optimistické pravidlo, že všetko zlé je na niečo dobré. No ďalej som už radšej ako večný optimista nemyslel.

Všetko dobré praje dozaista

- optimista a stály pacifista o sto rokov senilný penzista a nikdy nie futbalista ale pár krát klavirista senior Branio Švorc